Reuters: Prípad Slovenska ukazuje dvojsečnosť eura

"Prípad Slovenska zdôrazňuje dvojsečnosť eura pre ekonomiky postkomunistických krajín a zároveň je varovaním pre Poľsko, Estónsko, Bulharsko a ďalšie krajiny, ktoré považujú stabilitu spoločnej meny za všeliek na krízu," uvádza vo svojej analýze Reuters.

Agentúra pripomína, že Slovensku sa podarilo pritiahnuť miliardové investície, vďaka čomu sa stalo najväčším svetovým výrobcom áut v prepočte na obyvateľa. Ale viac než polovica slovenského vývozu pripadá na autá a elektroniku. Takže s poklesom dopytu po týchto výrobkoch začína mať ekonomika problémy.

Oponenti rýchleho prijatia eura dlho argumentovali, že strata flexibility samostatnej meny môže mať negatívny vplyv na ekonomiky, ktorých cyklickú odolnosť limituje nižšia produktivita práce alebo malá diverzifikácia.

"Politici vo všeobecnosti závidia Slovensku vstup do eurozóny, pretože sa boja kolísania výmenných kurzov. V tomto zmysle euro poskytuje stabilitu," konštatuje šéf analýz pre región rozvíjajúcich sa trhov Danske Bank Lars Christensen. "Odstraňuje však túto flexibilitu a je jasné, že Slovensko trpí stratou konkurencieschopnosti."

Euro pomohlo Slovensku pri zvýšení dôveryhodnosti. Výnos z 10-ročných slovenských dlhopisov je v súčasnosti 97 bázických bodov nad referenčnými nemeckými dlhopismi. Pre porovnanie výnos z poľských dlhopisov je 285 bodov a maďarských 403 bodov nad nemeckými dlhopismi.

Hospodárske problémy mnohých postkomunistických krajín sú stále príliš veľké na to, aby mohli uvažovať o vstupe do eurozóny v blízkej budúcnosti. Podľa prieskumu agentúry Reuters ekonómovia očakávajú, že ďalšou krajinou, ktorá prijme euro bude Estónsko v roku 2012. Žiadnej ďalšej krajine sa to zrejme nepodarí pred rokom 2014.

Dve revalvácie slovenskej koruny počas jej viazanosti v systéme výmenných kuruzov ERM II, celkovo o 30 % voči euru, zabránili prudkému nárastu inflácie, ako sa to stalo po prijatí spoločnej európskej meny v Slovinsku a Írsku. Euro ochránilo Slovensko pred turbulenciami na trhu a viedlo k tomu, že Slováci začali jazdiť za výhodnými nákupmi napríklad do Poľska, keďže zlotý v priebehu niekoľkých mesiacov oslabil voči euru takmer o tretinu.

Ale posilnenie eura o 20 % voči doláru od roku 2007 do polovice 2008 a pokles regionálnych mien až o 30 % začiatkom tohto roka spôsobili, že slovenské fabriky sa stávajú v rámci regiónu drahé.

Problémy sa prehĺbili potom, ako kríza prudko znížila dopyt po autách a elektronike, vyhnala mieru nezamestnanosti na niekoľkoročné maximum, zastavila rast platov a znížila spotrebiteľské výdavky.

Silné euro intenzívne pocítil aj sektor služieb. Reuters pripomína, že populárne slovenské lyžiarske strediská, ktoré bývali plné Čechov, Poliakov a Maďarov, zažili na začiatku roka prepad návštevnosti o tretinu.

V roku 2005 priemerné jednotkové náklady na prácu na Slovensku zodpovedali 4,6 eura (138,58 Sk) na hodinu, čo bolo pod priemermi v Poľsku, Maďarsku a Česku. Po vstupe do eurozóny vyskočili o 54 % na 7,1 eura (213,89 Sk), čo znížilo konkurencieschopnosť slovenských firiem a závodov.

Avšak nie všetky firmy si myslia, že euro skomplikovalo ich podnikanie. "Hlavnou výhodou eura je, že znížilo transakčné náklady v ekonomike, náklady súvisiace s výmennými kurzami, zabezpečením sa voči kolísaniu kurzov," uviedla analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachová.

Výhody z členstva v eurozóne budú naďalej rezonovať u veľkých dcérskych spoločností zahraničných firiem. Keďže aj tak väčšinu svojej produkcie predávajú v eurozóne, považujú euro za stabilizátor cien.

Najväčšia slovenská spoločnosť z hľadiska tržieb Volkswagen Slovakia uviedla, že prijatie eura bolo jedným z dôvodov, prečo materský koncern umiestnil výrobu nového malého auta UP! do Bratislavy. "Prijatie eura bolo z tohto pohľadu veľmi dôležité, pretože umožňuje dlhodobé plánovanie a eliminuje riziká spojené s kolísaním výmenných kurzov," zhodnotil predseda predstavenstva Volkswagen Slovakia Andreas Tostmann.

Zdroj: TASR