Menová reforma v KĽDR nevyriešila ani jeden problém

Vlani v decembri sa v komunistickej Kórei uskutočnila menová reforma v pomere sto ku jednej. Limit výmeny starých peňazí za nové mal zlikvidovať "buržoáznu obchodnú triedu", ktorá vraj zbohatla predajom potravín na miestnych trhoch.

Reforma mala okrem toho naštartovať zúboženú ekonomiku k "trvalému ekonomickému rozkvetu", v ktorom nemali mať nijaké miesto podnikateľské iniciatívy súkromníkov. Vláda aj preto rozhodla o zatvorení miestnych trhov "roľníckych prebytkov".

Zlepšenie zásobovania však nenastalo; ďalej sa zhoršovalo. Sporadické nepokoje, ktoré vypukli počas menovej reformy, pokračovali. Dva mesiace po nej sa tvrdá línia severokórejského režimu proti "kapitalistickým malovýrobcom" skončila fiaskom.

Analytik Cho Min z Kórejského ústavu pre národné zjednotenie v Soule uviedol, že je to víťazstvo nákupných tašiek nad štátnymi direktívami. Zlyhanie plánového hospodárstva môže presvedčiť lídrov, že trhová ekonomika, ktorá existuje mimo ich vplyvu, má zostať. Súčasne predpokladá, že tento rok bude v Severnej Kórei rokom kríz.

Vláda vodcu Kim Čong-ila zúfalo potrebuje tvrdé meny po tom, ako OSN uvalila na Severnú Kóreu sankcie za jej minuloročné jadrové testy. Sankcie sú namierené na obmedzenie získavania devíz za vývoz zbraní, ktoré sú v severokórejskom zahraničnom obchode najväčšou položkou.

Kim naliehavo potrebuje peniaze, aby v jedinej ázijskej komunistickej dynastii zabezpečil nástupníctvo pre jedného zo svojich synov, a na cieľ urobiť zo Severnej Kórey do roku 2012 "veľký a prosperujúci" štát. O dva roky si budú v krajine pripomínať 100. výročie narodenia zakladateľa červenej dynastie, Kim Ir-sena.

Hoci sa v severokórejskej spoločnosti prehlbujú rozpory a rastie nespokojnosť s režimom, analytici nepredpokladajú, že môže dôjsť k veľkým nepokojom. Kim Jong-il disponuje silným represívnym aparátom, ktorý dokáže tvrdo utlmiť ohniská napätia.

Nepokoje sa neprejavili ani v minulom desaťročí, keď v dôsledku katastrofálnej hospodárskej politiky, ale aj mnohých prírodných pohrôm, zomreli v krajine od hladu asi milióny ľudí.

Analytik Cho očakáva, že nové hospodárske problémy povedú predstaviteľov krajiny k hľadaniu kontaktov so zahraničím. Na budúci týždeň príde do Pchjongjangu šéf zahraničného oddelenia čínskej komunistickej strany Wang Ťia-žuej.

Peking je najväčšou oporou režimu. Wang prinesie Kimovi list od čínskeho prezidenta.

Predpokladá sa, že severokórejský diktátor bude žiadať od Číny ďalšiu pomoc a možno bude chcieť, aby Peking sprostredkoval šesťstranné medzinárodné rokovania o jadrovom programe krajiny. Rokovania sa pravidelne konajú v čínskom hlavnom meste.

Kim môže zlepšiť vzťahy so Soulom. Južná Kórea poskytovala v minulosti pomoc Severu vyše 700 miliónov dolárov (512,28 milióna eur) ročne. Suma predstavovala necelé tri percentá severokórejského nominálneho hrubého domáceho produktu , ktorý sa odhaduje na 27 miliárd USD.

Reálna hodnota jeho HDP sa odhaduje na 40 miliárd dolárov. Nominálny dôchodok na obyvateľa je necelých 1200 USD. Severná Kórea má takmer 40 miliónov obyvateľov. Južná Kórea ich má 50 miliónov. Predvlani bol nominálny HDP krajiny vyše 920 miliárd USD a reálny vyše 1,3 miliardy USD. Nominálny dôchodok na obyvateľa prekročil 19.000 USD.

Kým Severná Kórea patrí medzi najchudobnejšie štáty planéty, Kórejská republika sa prepracovala do skupiny 20 najvplyvnejších štátov sveta. V Ázii disponuje štvrtým najsilnejším hospodárstvom a vo svete jej patrí 15. pozícia.

Rozdelenie Kórejského polostrova súvisí s výsledkami druhej svetovej vojny. Japonské okupačné jednotky na juhu sa v roku 1945 vzdali Američanom, na severe Rusom.

Pokus o zjednotenie krajiny inváziou vojsk zo severu skončil po troch rokoch v roku 1953 prímerím. Mierová zmluva medzi nimi nebola podpísaná; z formálneho hľadiska zostávajú oba kórejské štáty vo vojnovom stave.

Zdroj: TASR