Zo schôdzky G7 najviac vyťažili Spojené štáty

Posledná schôdzka G7, ktorá bola zatiaľ najzvláštnejšou v histórii takýchto summitov, sa tak skončila viac-menej úspechom Spojených štátov.

Zástupcovia USA, Kanady, Japonska, Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Talianska sa najviac zaoberali najnovšími fiškálnymi problémami Grécka a potenciálne ďalších štátov eurozóny ako Španielsko alebo Portugalsko.

Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble však upozornil, že Európska únia bude sledovať dodržiavanie úsporného programu Grécka, ktoré je momentálne v najvážnejšej situácii v rámci eurozóny. Schäuble zároveň dodal, že euro by si malo udržať aj napriek týmto problémom svoju stabilitu.

Aj keď viaceré krajiny zaťažujú vysoký rozpočtový deficit a štátny dlh, členovia G7 sa dohodli, že budú vo finančnej podpore ekonomík v tomto roku pokračovať, s čím prišiel na schôdzku americký zástupca.

Minister financií USA Timothy Geithner vyzval ostatných členov G7, aby vlády pokračovali tento rok v stimulačných balíčkoch a pomohli tak zvýšiť tempo oživovania ekonomiky. Geithnera podporil aj britský minister Alistair Darling, podľa ktorého by sa znižovanie rozpočtového deficitu malo dostať do popredia až po dostatočnom ekonomickom oživení.

"Väčšina krajín je za to, že ekonomiky treba momentálne ďalej podporovať a rozpočtový deficit začať znižovať potom, ako sa ekonomiky oživia," povedal Darling.

USA nakoniec docielili aj podporu pre Obamov plán finančnej reformy, v rámci ktorej chce vláda USA zredukovať veľkosť bánk a zakázať im rizikové investície do hedžových fondov a fondov súkromného kapitálu.

Pred začatím schôdzky neboli v tomto smere členské štáty jednotné, no po rokovaniach oznámili, že sa ich názory zblížili a do konca roka sa chcú dohodnúť na spôsobe bankovej reformy vo svete.

Ministri po rokovaniach zároveň oznámili, že vyzvú medzinárodné finančné inštitúcie, aby odpustili ďalšiu časť dlhov karibskému ostrovnému štátu Haiti, ktorý v januári zasiahlo ničivé zemetrasenie.

Toto zasadnutie ministrov financií a šéfov centrálnych bánk sa podľa pozorovateľov uskutočnilo nepochybne na najzvláštnejšom mieste, aké sa dalo vybrať. Arktické mestečko Iqaluit so 7000 obyvateľmi je od polárneho kruhu vzdialené iba okolo 300 km.

Kanadský minister financií Jim Flaherty uviedol, že jeho cieľom bolo ukázať kolegom kanadskú arktickú oblasť, no najmä dosiahnuť neformálnejšie rokovania. Jednou z foriem bolo aj otvorenie schôdzky jazdou na saniach ťahanými psami po zamrznutom Frobischerovom zálive, ktorú však napríklad americký minister Geithner a šéf Fedu Ben Bernanke odmietli.

Zdroj: TASR