Albert Schweitzer pomáhal blížnym v Afrike

Rodák z Kaysersvergu v Hornom Alsasku, najstarší syn protestantského pastora, sa po štúdiách teológie a filozofie stal kazateľom v chráme sv. Mikuláša v Štrasburgu.

V rokoch 1902-1905 bol v tomto meste docentom teológie na protestantskej univerzite. Študoval však aj hudbu v Paríži a pred prvou svetovou vojnou ho považovali za znalca a výborného interpreta diela Johanna Sebastiana Bacha.

Keď mal Albert Schweitzer tridsať rokov, začal študovať medicínu, aby si splnil svoj sen z mladosti byť užitočný blížnym.

Po štúdiu tropického lekárstva odišiel v roku 1913 do Afriky (dnešný Gabon), kde žil 50 rokov a kde založil v Lambaréné nemocnicu pre domorodé obyvateľstvo, ktorú sám dlhé roky viedol. V čase prvej svetovej vojny ho internovali vo Francúzsku, v roku 1924 sa však do Afriky znova vrátil. Zaslúžil sa o šírenie zdravotníckej osvety a prevencie v tejto oblasti.

Venoval sa aj sociológii a psychológii a z týchto odborov napísal viacero štúdií. Ťažiskom Schweitzerovej filozofie bola etika a centrom jeho záujmu osud trpiacej osobnosti.

Albert Schweitzer, táto všestranná osobnosť, humanista a veľký odporca fašizmu sa po druhej svetovej vojne aj napriek vysokému veku zasadzoval o riešenie svetových problémov.

V roku 1957 sa napríklad stala známou jeho "Výzva k ľudskosti" adresovaná vládam, aby zastavili pokusné výbuchy jadrových zbraní. Aj keď ho v posledných rokoch života kritizovali za nedostatočné pochopenie obrovského rozvoja Afriky, ktoré nastalo v 60. rokoch 20. storočia, svojmu presvedčeniu o úcte k človeku a pomoci ostal Schweitzer verný až do smrti. Vďačnosť státisícov Gabončanov za navrátenie zdravia, alebo zachránenie života toho boli svedectvom.

Zomrel ako 90-ročný 4. septembra 1965 a pochovaný je neďaleko svojej nemocnice.

Zdroj: TASR