Egon Bondy sa celý život venoval filozofii

Svojím myslením ovplyvnil niekoľko generácií stredoeurópskych intelektuálov. Jeho rozhľad bol fenomenálny, je všeobecne známe, že odmietal rádio, televíziu, telefón a napriek tomu bol vždy o všetkom dobre informovaný. Bol osobnosťou nepohodlnou, ale aj nezabudnuteľnou.

Krátko po "Víťaznom februári" v roku 1948, na príprave ktorého sa ako mladý marxista Bondy podieľal, pochopil nevhodnosť nového boľševického režimu, ktorý sa po roku 1948 vzdialil od marxistickej predstavy spravodlivého usporiadania spoločnosti.

A tak sa Egon Bondy (tento židovský pseudonym prijal Zbyněk Fišer koncom 50. rokov 20. storočia na protest proti vzrastajúcemu antisemitizmu v ZSSR a ČSR) už v tom čase zaradil do vtedajších pražských neoficiálnych, undergroundových a intelektuálnych kruhov.

Diaľkovo vyštudoval na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej (1957-61) filozofiu a psychológiu a súčasne pracoval ako nočný strážnik; filozofii sa venoval celý život. V 70. rokoch bol významnou, aj keď niekedy kontroverznou postavou (spolupracoval s ŠTB, nepodpísal Chartu 77).

Intenzívne sa stretával s českým a slovenským disentom, neopustil však nikdy, ani po roku 1989, marxistické filozofické postoje a v zmysle svojej filozofie bol vždy proti vládnucim politickým režimom, ktoré podľa neho bránili v procese sebarealizácie a sebazdokonaľovania človeka.

Originálnosť filozofie Egona Bondyho spočíva v spojení marxizmu s filozofiou indickou (budhizmus) a čínskou (taoizmus). Bondy presnejšie vykladá niektoré koncepcie indickej a čínskej filozofie a poukazuje na ich vnútornú súvislosť s európskym myslením a ich využiteľnosť pre ďalšiu filozofickú prácu všeobecne.

Vo filozofických esejach rozpracoval myšlienky nesubstančnej ontológie a priblížil syntézu "západných", buddhistických a taoistických prístupov k základnej štruktúre skutočnosti.

Z jeho filozofických diel sú najdôležitejšie: Otázky bytí a existencie, Útěcha z ontologie, monografia Buddha, Poznámky k dějinám filosofie, Filosofické eseje. Popri filozofických prácach je autorom rozsiahleho básnického a prozaického diela, ktoré až do roku 1990 vychádzalo len v samizdatoch, napríklad Nepovídka, Bezejmenná, Týden v tichém městě.

V 70. rokoch mnohé jeho básne zhudobnila pražská undergroundová hudobná skupina The Plastic People of the Universe.

Začiatkom 90. rokov sa Egon Bondy presťahoval do Bratislavy. Na FFUK v Bratislave a Prahe prednášal indickú a čínsku filozofiu. Zomrel v Bratislave 9. apríla 2007.

Zdroj: TASR