Básnik a prozaik Boris Pasternak sa narodil pred 120 rokmi

Pochádzal zo starej moskovskej rodiny s umeleckými tradíciami a sám sa v mladosti venoval hudbe. Študoval filozofiu na univerzite v Moskve a v nemeckom Marburgu.

Básnicky debutoval v roku 1913 ako člen futuristickej skupiny Centrifuga. Patril medzi najväčších, a u čitatateľov najobľúbenejších ruských lyrikov (zbierky Blíženec v mrakoch, Moja sestra život, Témy a variácie), napísal i ďalšie zbierky, či epické poémy.

Po roku 1917 bola jeho tvorba terčom kritiky a polemiky zo strany propagátorov socialistického realizmu. Celý svoj život totiž Pasternak dôsledne odmietal chápanie poézie ako uspokojenie objednávky zo strany štátu, hájil zásadu nedotknuteľnosti umeleckej tvorby.

Široká svetová verejnosť Pasternaka pozná najmä vďaka jeho hlavnému prozaickému dielu, románu Doktor Živago, v ktorom zobrazil osudy liberálnej ruskej inteligencie od začiatku 20. storočia do konca jeho 30. rokov. Životný príbeh Jurija Živaga Pasternak zasadil do širokého obdobia ruskej histórie, od jeho detstva (1903) po smrť v roku 1929. Zanechal v ňom svoj filozofický odkaz v úvahách o zmysle života, viery a umeleckej tvorby. V roku 1958 Pasternakovi udelili Nobelovu cenu za literatúru, ktorú však nesmel prebrať. Zakázala mu to vládna sovietska moc.

Román Doktor Živago napísal v roku 1956 a ihneď vyvolal rozruch. O rok neskôr vyšiel v Taliansku, neskôr vo všetkých svetových jazykoch. Slovenský preklad Doktora Živaga (Zora Jesenská) a jeho vydanie v Tatrane v roku 1969 sa stalo československým kultom. V ZSSR vyšiel Doktor Živago až v roku 1988. Piatimi Oscarmi ovenčenú, rovnomennú filmovú drámu nakrútil v roku 1965 anglický režisér David Lean.

Pre svoje nekonformné postoje k VOSR, religiózne tendencie a odhalenie represívneho stalinského režimu dielo Borisa Pasternaka sovietska kritika jednoznačne odmietla. Vylúčili ho zo Zväzu spisovateľov a ostal zavrhnutý. Vďaka "perestrojke" jeho vylúčenie zo zväzu v roku 1987 síce zrušili, no zatiaľ čo v USA od roku 1961 vychádzalo súborné Pasternakove dielo, v ZSSR ho rehabilitovali len ako básnika. Zomrel 30. mája 1960. Po jeho smrti sa Pasternakovi za literárne dielo zaslúžene vzdáva úcta. Každý rok sa pri jeho hrobe stretávajú Rusi a čítajú si jeho básne. Encyklopedie osobnosti Evropy, Praha. Nakladatelský dům OP 1993 www.osobnosti.sk, www.litcentrum.sk

Zdroj: TASR